Súťaž začala úvodným slovom, po ktorom nasledovali workshopy zamerané na triage, stabilizáciu pacienta vrátane aplikácie trakčnej dlahy, zaisteni intraoseálneho vstupu a prácu dispečera KOS. Pre nás bola väčšina workshopov opakovaním z minulého roka, no stále sa našli veci, ktoré sa dali zlepšiť. Tento ročník sme sa stretli s niekoľkými aktuálnymi situáciami, ktoré sa nedávno odohrali, ako napríklad zásah bleskom, hromadné postihnutie osôb pri maratóne alebo otrava HHC a kratomom. V nasledujúcich odstavcoch by som rád predstavil najzaujímavejšie stanoviská. Začnem tým, ktoré nás najviac zaskočilo – „Maratón“. Išlo o hromadné postihnutie osôb účastniacich sa na maratóne. Výzva znela: kolapsový stav, bezvedomie. Prekvapenie nastalo po príchode na miesto, keď sme zistili, že sa jedná o 15 pacientov. Diagnózy boli rozmanité – od SVT, CMP, anafylaktickej reakcie, až po pacientov, ktorým nič nebolo. Každého pacienta bolo potrebné podrobiť primárnej triage, zaliečiť diagnózu a následne stanoviť prioritu odsunu. K tomu všetkému samozrejme nechýbala komunikácia cez vysielačku a vypisovanie TIK kariet.
Úloha „Boogie“ bola zásah blesku. V tejto úlohe bola na prvom mieste bezpečnosť – nevstupovať na miesto udalosti alebo presúvať pacienta do vozidla. Na mieste sa nachádzala žena so zachovaným obehom, ale bez dychovej aktivity. Ďalej tam boli dve osoby v značnom psychickom šoku a neskôr sme našli dve ďalšie osoby s nezlučiteľnými zraneniami. Pacientku sme ventilovali ambuvakom s podozrením na zásah krokovým napätím a následnou obrnou dýchacieho centra. Počas plnenia úlohy došlo k zmene rytmu na monomorfnú komorovú tachykardiu, ktorá bola však stabilná. Dôraz sa kládol na dôkladné vyšetrenie vitálnych funkcií pri zmene rytmu. Tento ročník nechýbala ani resuscitácia s reálnym vybavením a riedením liekov.
Na úlohu „Lustr“ sme prichádzali v presvedčení, že pôjde o prehliadku tela pri pokuse o samovraždu obesením u 15-ročného chlapca. Po výbehu na štvrté poschodie s plnou výbavou sme našli matku, ktorá podopierala chrčiaceho syna. Veľmi rýchlo sa nám podarilo lano prerezať a začali sme resuscitáciu podľa PALS guidelines. Komunikácia a upokojovanie matky pri množstve potrebných úkonov nebola vôbec jednoduchá a určite by sme na nej mohli veľa zlepšiť. Tento rok nás neminuli ani prehospital trauma life support guidelines. Pri úlohe „Francis“ sme riešili pád z elektro kolobežky so suspektným poranením mozgu. Úloha sa zameriavala na technické zručnosti: pretočenie pacienta, MILS, nasadenie trakčnej dlahy, krčného límca a následnú finálnu fixáciu. Na mieste zásahu sa nachádzali železniční hasiči, s ktorými sme riešili bezpečnosť a následne sme ich využívali na pomoc pri stabilizácii pacienta.
Ako poslednú úlohu som vybral „Highlander“. Táto úloha bola orientovaná na zásah v neprístupnom teréne, kde sme museli využiť odvoz na štvorkolke. Hlavným princípom bolo rozdelenie teamleadera od zvyšku tímu a následné otestovanie práce bez neho. Ja ako teamleader som sa dostal za pacientom v nedostupnom teréne. Pacient bol astmatik, ktorý nevedel nájsť svoj inhalátor a zavolal si pomoc. Po odobratí anamnézy som zistil, že pacient svoju medikáciu už našiel, vyšetrenie taktiež nepreukázalo žiadnu patológiu. Zvyšok tímu zatiaľ riešil prasknutie a možnú disekciu abdominálnej aneuryzmy aorty. S postupným rozvojom hemoragického šoku museli pristúpiť k zavedeniu IO vstupu a následnej stabilizácii vitálnych funkcií pred príletom helikoptéry.
Tento ročník sa podarilo excelentné umiestnenie našim štyrom tímom z Brna:
1. miesto si odniesol tím Dávid Bublavý, Jakub Hruba a Ondřej Brýdl.
2. miesto získali Barbora Zubíková, Lucia Marethová a Soňa Molčanová,
5. miesto obsadili Daniel Diabelko, Jirka Holek a Lukáš Hajdúch.
8. miesto Barbora Horniaková, Matúš Surovčák a Veronika Krátká.
Aj tento ročník nám priniesol nové skúsenosti a poukázal na zručnosti, v ktorých sa môžeme stále zdokonaľovať. Je pre nás ďalšou inšpiráciou zúčastniť sa aj budúci rok. Chceli by sme sa poďakovať podpore od portálu AKUTNĚ.CZ, Nadačnému fondu AKUTNĚ.CZ a Simulačnému centru Masarykovej univerzity, bez ktorých by naša účasť a umiestnenia neboli možné.
