SOBOTA
(OB) Obstetric nightmares (E)
Vedeniu prvého bloku v rámci tejto prednášky sa ujal dr. Jim Bamber z Cambrige University Hospital. Vo svojej prednáške sa venoval histórii a súčasným štatistikám týkajúcich sa materskej mortality v UK. Štatistické úrady v Spojenom kráľovstve sledujú mortalitu rodičiek od roku 1862. Príčiny maternálnej smrti môžeme rozdeliť na direktné, indirektné a koincidenčné. Z priamych príčin sú najčastejšie pľúcna embolizácia, krvácanie a pre-eklampsia. Z nepriamych príčin je to srdečná zástava a sepsa. Značnú časť perinatálnych komplikácií tvoria akútne hysterektómie a ďalšie vážne zdravotné komplikácie. V súčasnej dobe sledujeme pozoruhodný pokles komplikácií, najmä od roku 1994-96, kedy boli zavedené všeobecne uznávané guidelines pre liečbu pre-eklampsie. Z najnovších štatistických poznatkov vyplýva, že kvalitne poskytnutou zdravotníckou starostlivosťou by sa dalo predchádzať zhruba 40 % perinatálnej smrti rodičiek. V druhej časti prednášky sa dr. Marie-Pierre Bonnet z Paríža venovala novinkám z oblasti liečby embolizácie plodovou vodou. Napriek všetkým snahám zostáva táto oblasť aj v roku 2020 šedou zónou a stále neexistujú jednotné diagnostické kritéria a liečebné postupy. Podľa najnovších štúdií sa embolizácia plodovou vodou vyskytuje u 2-6 prípadov zo 100 000 pôrodov. Medzi rizikové faktory patria: vyšší vek rodičky, viacpočetné tehotenstvo, polyhydramnion a placenta praevia. Podľa najnovších zistení v patofyziológii zohrávajú veľkú úlohu zvýšené endogénne mediátory zápalu, ktoré vznikajú ako reakcia na fetálne ale aj infekčné antigény. V súčasnosti je menej akceptovaným diagnostickým vodítkom nález fetálnych šupinových buniek v pulmonálnej cirkulácii. Podľa najnovších štúdií sa odporúča priradiť IGFBP-1-špecifický proteínový marker plodovej vody medzi potencionálne laboratórne markery. IGFB-1 vzniká pri ruptúre membrány a zvýšenie jeho hladiny vo vagíne má klinicky výpovednú hodnotu. Na základe štúdií z roku 2012 má senzitivitu 92 % a špecifitu 98 %. Novinkou v manažmente embolizácie plodovou vodou zostáva pripojenie pacientky k VA ECMO. Štúdie udávajú 65 % úspešnosť, avšak nesmie sa zabudnúť na hyperkoagulačný stav vznikajúci počas AFE a na komplikácie, ktoré to prináša počas ECMO terapie. Vedeniu záverečnej časti prednášky sa ujala dr. Sharon Einav z Tel Avivu. V rámci svojej prednášky priblížila divákom najnovšie dáta získané z evidence based štúdií na tému maternálna zástava srdca. Podľa epidemiologických štúdií početnosť srdcových zástav rodičky počas pôrodu je zhruba 6 prípadov na 100 000 pôrodov. Prevládajúcimi príčinami srdcovej zástavy sú pred- a popôrodné masívne krvácanie, respiračné zlyhanie a hypotenzia spojená s hypoperfúziou. Z najnovších klinických štúdií vychádza, že úspešnosť záchrany rodičiek je celkovo vyššia, než záchrana bežnej populácie, u ktorej vznikajú srdcové zástavy. Je to čiastočne podmienené nižším vekom rodičiek. Zaujímavým výsledkom štúdie, ktorá skúmala charakter srdcovej zástavy je, že sa nenašiel rozdiel medzi úspešnosťou resuscitácie v prípade defibrilovateľnej a nedefibrilovateľnej zástavy. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa udávala vyššia úspešnosť a lepšie prežívanie rodičiek, ak k resuscitácii došlo priamo na pôrodnej sále a nedošlo k presunu rodičky na jednotku intenzívnej starostlivosti.
(PED) Good clinical practice in paediatric anaesthesia
V rámci jednej z pediatrických prednášok sa profesor Peter Frykholm zo Švédska venoval klinicky dôležitej téme, a to predoperačnému lačneniu u detí. Podľa súčasných doporučení sa dodržuje schéma 6-4-2. Šesť hodín pre tuhú stravu, štyri hodiny pre materské mlieko a dve hodiny pre tekutiny. Je však otázkou, či by sa nedalo byť benevolentnejším. Medzi výhody kratšieho predoperačného lačnenia patria: menšia pooperačná dehydratácia, menšie riziko pre vznik hypotenzie a hypoglykémie a v neposlednom rade menej detského plaču. Niekoľko klinických štúdií sa venuje práve tejto problematike. Jedna z nich, pochádzajúca z Indie, skúmala dobu vyprázdňovania žalúdka u 30 detí. Zo štúdie vychádza, že u každého z detí sa začalo trávenie do 2 hodín a do 4 hodín u viac než polovice z nich došlo k úplnému vyprázdneniu žalúdka. Toto zistenie dáva priestor k tomu, aby sa v akútnych prípadoch mohlo upustiť od šesťhodinového lačnenia. Čo sa týka príjmu materského mlieka a čistých tekutín u kojencov je dôležité myslieť na to, že náhrady materského mlieka väčšinou potrebujú viac „času“ na trávenie kvôli svojim vyšším kalorickým hodnotám. V súčasnosti sa riadi pravidlom podávania poslednej dávky materského mlieka do 4 hodín pred operáciou a podávania tekutín do 2 hodín. Kojenci však čistú vodu nemajú v obľube a odmietajú ju. Na základe nových štúdií sa pracuje na nových guidelines, ktoré by mohli spracovávať tématiku predoperačného lačnenia komplexnejšie. Navrhuje sa zavedenie schémy 8-6-4-3-1. Osem hodín pred operáciou by sa podala posledná tuhá strava s vyššou kalorickou hodnotou, šesť hodín pred operáciou ľahké raňajky, štyri hodiny pred operáciou posledná dávka náhrady materského mlieka, tri hodiny pred operáciou posledné kojenie a do hodiny pred operáciou by sa podávali len číre tekutiny. Je však dôležité podotknúť, že na vypracovanie a schválenie tohto nového prístupu sú potrebné dáta z objemných klinických štúdií. Vedeniu druhej časti prednášky sa ujal dr. Ian Yuan z Philadelphie. Vo svojej prednáške sa venoval dôležitosti monitorovaniu mozgovej perfúzie u novorodencov počas operácie. Základné parametre doporučené k monitorovaniu sú zahrnuté v guidelines vydanými rôznymi medzinárodnými organizáciami. V rámci pediatrickej anesteziológie je doporučené monitorovať perfúziu mozgu pomocou NIRS – near-infrared spectroscopy, a to aj v prípade nekardiologických operácií. Normálne hodnoty NIRS u zdravého novorodenca sa pohybujú v rozmedzí 100-80 %. Za uspokojivé sa považujú hodnoty 80-65 %. Pri poklese pod 50 % dochádza k zvýšenému vylučovaniu laktátu a pod 30 % dochádza k poklesu tvorby ATP. Zvlášť dôležité je myslieť na monitorovanie perfúzie počas kardiovaskulárnych operácií Z niekoľkých štúdií sú známe údaje o tom, že takmer u 20 % novorodencov vznikajú ischemické mozgové lézie a takmer u 10 % z nich pretrvávajú lézie na bielej mozgovej hmote, ktoré sú spojené s poruchami psychomotorického vývoja dieťaťa. V rámci preventívnych opatrení je dôležité sústrediť sa na monitorovanie NIRS, na kombináciu opioidov s neuroprotektívnymi látkami namiesto čistého podávania opioidov a na podávanie vazopresorov k udržaniu dostatočného perfúzneho tlaku.
(PED) What every anaesthesiologist should know about the paediatric airways?
Vedeniu prednášky sa ujal prof. John Fiadjoe z Philadelphie. Na začiatok spomenul základný take home message svojej prednášky: ,,Dôležitá je schopnosť všímať si maličkosti, ktoré by následne mohli vyústiť do anesteziologických nočných môr." Svoju prednášku rozdelil na tri časti. V prvej časti sa venoval problematike inštrumentálnej techniky. Najviac používaným prístrojom je naďalej laryngoskop. Nemôžeme si však odpustiť fakt, že tento “pomocník” je v klinickej praxi už od štyridsiatych rokov minulého storočia bez toho, aby došlo k jeho zásadnej zmene. Ak si spomenieme na súčasný trend posunu k vývojovo modernejším technikám, nemôžeme zabudnúť na videolaryngoskop. Tento je v súčasnosti všeobecne viac akceptovaný a zavedený do klinickej praxe, stále sa však stretávame s protichodnými názormi v odbornej literatúre a v odbornej spoločnosti. Fiadjoe na základe svojich skúseností uviedol, že na ich pracovisku pozorujú menej rizikových intubácii u veľmi malých detí práve tam, kde boli použité videolaryngoskopy. V druhej časti prednášky sa venoval komplikáciám. Najväčší problém všeobecne v anestéziológii predstavuje neadekvátna ventilácia a následne nastávajúca hypoxémia. Na riešenie situácii, kde hrozí obtiažne zaistenie dýchacích ciest je k dispozícii veľmi jednoduchá a účinná pomôcka: laryngeálna maska. V reálnej praxi sa na ňu často zabúda. Podľa štatistík sa k jej používaniu pristupuje len v zhruba 20 % prípadov. Fiadjoe vo svojej prednáške označoval laryngeálnu masku ako záchrannú brzdu. Tretia časť prednášky sa venovala téme ľudského faktora. K tejto téme sa pristupovalo na viacerých úrovniach. Prvou z nich je kognitívna úroveň. Aj keď medicína a zvlášť intenzívna medicína vyžaduje najmä racionálne a kritické myslenie, nemôžeme zabudnúť na fakt, že emócie dokážu zatieniť racionalitu, a to aj u sebelepších odborníkov. Napriek tomu nemôžeme tvrdiť, že správny spôsob myslenia vytesňuje emócie. Skutočným umením je nájsť rovnováhu. Ďalej sa skúmala problematika ľudského faktora na úrovni tímovej práce. Ideálna predstava dobre fungujúceho tímu lekárskych a nelekárskych odborníkov je v reálnej praxi ťažko dosiahnuteľný stav. Bezpochyby ale platí, že dobre fungujúci tím dokáže ušetriť čas, znížiť riziko komplikácii a zvýšiť šancu na úspešné vyriešnie komplikovanej situácie. V záverečnej časti prednášky Fiajoe zdôrazňoval dôležitosť motivácie a spôsobu myslenia “thinking out of box”.
NEDEĽA
(OB) Tips and tricks in obstetric anaesthesia - Analgesia and resuscitation (E)
Ďalšou z prednášok tohtoročnej konferencie bola prednáška z oblasti pôrodníckej anestézie. Vedenia prednášky sa ujal prof. Dan Behamou z Paríža. Svojim poslucháčom predstavil krátku prednášku na tému perioperačnej bolesti počas cisárskeho rezu v neuroaxiálnej anestézii. Na začiatku predstavil niekoľko epidemiologických dát, z ktorých vychádza, že zhruba v 15% prípadov akútnych cisárskych rezov bolo potrebné pristúpiť k celkovej anestéze. Ďalej zhruba 25 % rodičiek pociťuje stredne silnú bolesť počas akútneho cisárskeho rezu a 6 % z nich pociťuje veľkú až prelomovú bolesť. Aby sa predchádzalo zlyhaniu zvodnej anestézie, je výhodné používať lipofilné opioidné analgetiká, kontrolovať senzitivitu napr. priložením ľadu k pokožke a kontrolovanie citlivosti a bolestivosti napríklad pomocou chirurgických inštrumentov pred začatím operácie. Ak došlo ku kompletnému zlyhaniu zvodnej anestézie je nutné okamžite prerušiť chirurgický výkon alebo konvertovať na celkovú anestéziu. Dôležité je rýchle a efektívne riešenie situácie. Ak ku zlyhaniu dochádza až počas operácie a pacientka sa sťažuje na diskomfort je možné i.v. podanie remifentanilu, malej dávky propofolu alebo ketaminu. Aj v tomto prípade však platí, že ak je ohrozený život pacientky alebo plodu pristupuje sa k celkovej anestéze. Počas riadenia takýchto situácii je kľúčová dobrá komunikácia v rámci tímu, tiež komunikácia s pacientkou ešte pred začatím samotnej operácie, čo môže pomáhať k predchádzaniu prípadných pooperačných tráum matky. V pokračovaní prednášky dr. Chris Elton z Leicesteru hovoril o možnostiach prevedenia neuroaxiálnej anestézie pred akútnym cisárskym rezom. Zvlášť v súčasnej „covidovej“ dobe sa vo viacerých nemocniciach upustilo od celkovej anestézie. Dôležité je pred samotným pôrodom preskúmať riziká a vyhodnotiť rodičky, u ktorých by mohlo dôjsť k akútnemu cisárskemu rezu, ako vysoko rizikové a pripraviť sa na takéto prípady. Aj keď najrýchlejším a najspoľahlivejším spôsobom anestézie pri akútnom cisárskom reze je celková anestéza, u COVID-19 pozitívnych pacientiek sa k tejto forme anetézie pristupuje s opatrnosťou. Čo sa týka zvodnej anestézie, kombinácia lidocainu a adrenalínu má najrýchlejší analgetický účinok. Najmenej efektívne je používanie bupivacainu alebo levobupovacainu. Pacientka tiež môže profitovať z i.v. podania remifentanilu ako koanalgetika. V tretej časti prednášky dr. Nuala Lucas z Londýna v krátkosti predstavila svojim divákom možnosti lokálnej anestézie u rodičiek s nízkym počtom trombocytov. Z epidemiologického hľadiska sú k dispozícii štúdie, ktoré uvádzajú, že zhruba u 8-10 % rodičiek s nízkym počtom trombocytov sa objaví krvácanie do vertebrálneho kanálu. Táto diagnóza je veľmi závažná a má slabú prognózu. Medzi rizikové faktory rozvoja patria vyšší vek rodičky a súčasná antikoagulačná terapia. Z etiologického hľadiska je nízky počet trombocytov v 75% spôsobený gestačnou trombocytopéniou a v 15% preeklampsiou. Napriek tomu, že absolútny počet trombocytov môže byť v oboch prípadoch rovnaký, stav preeklampsie predstavuje vyššie riziko. Z evidence based štúdií vychádza, že počet trombocytov v rozmedzí 70-99 x 109/l je dostačujúci k bezpečnému prevedeniu epidurálnej anestézie. Počas pôrodu dochádza k fyziologickému poklesu počtu trombocytov na základe krvných strát, a preto odstránenie epidurálneho katétra môže byť rizikovejšie. V záverečnej časti tejto prednášky sa dr. Emilia Guash z Madridu venovala problematike manažmentu zlyhávajúcej epidurálnej anestézie. Zlyhanie epidurálnej anestézie nesie viac komplikácií ako len vyššiu bolestivosť pacientky. Dôležité je myslieť na to, že môžu nastať zmeny dychovej frekvencie rodičky, môže sa zvýšiť mortalita rodičiek a v neposlednom rade to predstavuje riziko pre dieťa, ktorého CNS je veľmi citlivý na hypoxiu. Definícia zlyhania epidurálnej anestézie je nejednotná. Podľa niektorých guidelines predstavuje neadekvátne tlmenie bolesti 45 minút po podaní analgézie, podľa ďalších sem spadajú komplikácie ako perforácia dura mater alebo diskomfort rodičky. Medzi rizikové faktory, ktoré zohrávajú úlohu pri zlyhaní analgézie patria: vyššie BMI pacientky, zlyhanie epidurálnej anestézie v anamnéze, anatomická predispozícia, vyšší obvod v páse rodičky a ďalšie. K prevedeniu správnej epidurálnej anestézie môže byť užitočná ultrazvuková kontrola alebo používanie remifentanilu a sufentanilu ako koanalgetikum. Je dôležitá aj samotná technika. Udáva sa menší počet zlyhaní pri kombinovanej spinálne-epidurálnej anestézii. Okrem oficiálnych guidelines je dôležité mať vypracované aj vlastné protokoly, ktoré sa môžu líšiť pracovisko od pracoviska.
(OB) Drugs, anaesthesia and the mother-child risk assessments (E)
Vedeniu prvej časti tejto prednášky v rámci pôrodníckej anestézie sa ujal dr. Brian T. Baterman z Harvard Medical School. Vo svojej prednáške sa z väčšej časti venoval evidence based štúdiám z oblasti bezpečnosti užívania liekov počas tehotenstva. V záverečnej časti prednášky sa hlbšie sústredil na používanie ondansetronu ako antiemetika počas tehotenstva. Najväčším úskalím bezpečného užívania liekov u tehotných sú chýbajúce alebo nekvalitné klinické štúdie. Odporúča sa sledovať bezpečnosť liekov nie len u tehotných žien, ale aj u žien vo fertilnom veku nakoľko len v USA takmer 50 % otehotnení nie je plánovaných a pacientky si často neuvedomujú, že by mohli byť tehotné. Niektoré dáta pochádzajú z perspektívnych registrov, v ktorých sú zúčastnené ženy od začiatku tehotenstva a sleduje sa u nich používanie niektorých liekov počas celého priebehu tehotenstva. Ďalšou formou sú case-controlled štúdie, ktoré sú retrospektívne a zahŕňajú prípady, kedy došlo k postihnutiu plodu v súvislosti s používaním liečivých látok počas tehotenstva. Veľké kohortné štúdie spracovávajú dáta z veľkej oblasti zdravotníckeho systému. Tieto štúdie vychádzajú z výsledkov laboratórnych odberov, zobrazovacích vyšetrení, z celkového popôrodného stavu matky a dieťaťa. Výhodami tohto typu analýzy dát je, že umožňuje dlhodobé a neprerušované sledovanie populácie, pomáha predikovať rizikové skupiny rodičiek a umožňuje popôrodné sledovanie zdravotného stavu matky a novorodenca. Najväčšou nevýhodou štúdií, ktoré sa zameriavali na používanie ondansetronu ako entiemetika u tehotných žien bolo, že zahŕňali málo zúčastnených a taktiež ani jedna z nich nepotvrdila jednoznačne riziká. Vo väčšine z nich sa sledovali kardiovaskulárne malformácie a rozštepové vady tváre u novorodencov. Niektoré štúdie nepotvrdili žiadne zvýšené riziko, iné však uvádzali dvakrát väčšie riziko rozštepových vád. V roku 2018 sa publikovala štúdia v Jama, ktorá uvádzala mierne zvýšené riziko vzniku kongenitálnych rozštepových vád, a to u 3 z 10 000 žien používajúcich počas gravidity ondansetron. Na základe tejto štúdie vydala EMA- Europen Medicines Angency odporúčanie, podľa ktorého nie je vhodné podávať ondansetron v prvom trimestri gravidity. Na toto odporúčanie však zareagovala odborná verejnosť odkazujúc na to, že riziko je skutočne nízke a pacientky trpiace počas gravidity nauzeou a vracaním môžu z jeho užívania profitovať. V druhej časti prednášky prevzala slovo dr. Sarah Devroe z Belgicka a v krátkosti sa zmienila o používaní anestetík u tehotných žien a o ich rizikách na matku a plod. Jej prednáška sa zamerala najmä na klinickú prax. Svoju prednášku rozdelila na dve časti. V prvej časti sa venovala prípadom, kedy samotná rodička musí podstúpiť operáciu, či už gynekologického alebo negynekologického charakteru. Prvým bodom, na ktorý sa má myslieť počas operácie je udržovanie normálnych hemodynamických parametrov, a to najmä krvného tlaku. Pri manažmente dýchacích ciest je potrebné myslieť na rýchlu desaturáciu, zvýšené riziko obtiažnej intubácie a reálne riziko aspirácie žalúdočného obsahu. Tehotné pacientky nikdy nepovažujeme za lačné. S výhodou sa používajú antacidá, H2 blokátory a prokinetiká v rámci premedikácie. Čo sa týka teratogenity a toxicity anestetík a ostatných látok používaných počas operácie, odporúča sa hlavne sledovanie nežiadúcich účinkov. Tehotné ženy, ktoré podstúpili operáciu v celkovej anestézii sú sledované pre riziko malformácií počas celej gravidity, so sústredením sa na možné teratogénne komplikácie. Neurotoxicitu môžeme pozorovať až po pôrode, najčastejšie dochádza k spomalenému psychomotorickému vývoju. U novorodencov, ktorých matky v priebehu tehotenstva podstúpili operáciu, je často pozorovaná nižšia pôrodná hmotnosť a predčasné spontánne ukončenie tehotenstva. Základným postupom zostáva odklad elektívnych výkonov do obdobia po pôrode, a pokiaľ možno preferovať výkon v lokálnej či zvodnej anestézii.
(PED) Is it necessary to gain IV access before instrumenting the airway or not at all for short paediatric procedures? Pro-Con (E)
Prinášame ďalšiu prednášku venujúcu sa pediatrickej anesteziológii. Vedeniu prednášky sa ujala dr. Vittoria Arslan-Carlon z New Yorku. Vo svojej prednáške sa snažila priblížiť poslucháčom možnosti operácie u detí v celkovej anestézii bez nutnosti zavedenia i.v. prístupu. Ide hlavne o prípady, kedy operácia netrvá viac než 30 minút a nepredpokladáme žiadne riziká. V európskych odborných publikáciách toho na túto tému veľa nenájdeme. Nejedná sa totiž o európsky štandard. Medzi výhody krátkych výkonov bez nutnosti zaistenie i.v. vstupu bezpochyby patrí menšia traumatizácia dieťaťa. Jedným z dôvodom prečo sa predpokladá nutnosť i.v. prístupu pri každej operácii je riziko laryngospazmu. V roku 2017 bola publikovaná analýza v časopise Lancet, ktorá zahŕňala takmer 31 200 prípadov pediatrických operácií v celkovej anestézii a len u 1,2 % z nich došlo k laryngospazmu, a to výhradne v prípadoch, kedy už existovali rizikové faktory pred operáciou. V prípadoch, kedy dôjde k akútnym komplikáciám a je skutočne potrebný i.v. vstup je rýchlou alternatívou intraoseálny vstup. Nejedná sa ale o štandardný prístup. Ďalšou pripomienkou zo strany „pro-i.v“ odborníkov je zabezpečenie pooperačnej anelgézie. V tomto prípade sa najčastejšie používa i.v. acetaminophen. Klinické štúdie však nepotvrdili žiadny rozdiel v podaní acetaminophenu i.v. alebo per rectum. Na druhej strane ketorolac má výbornú biologickú dostupnosť a extrémne rýchly nástup účinku po i.m. podaní. K prevencii pooperačnej nauzei je vhodné podávať ondansetron ešte pred operáciou. Otázka zavedenia či nezavedenia intravenózneho prístupu zostáva naďalej veľmi diskutovanou témou v detskej anestéziológii. Nájde si svojich zástancov aj odporcov.
(ESAIC) Planning your life – It is in your hands (E)
Zaujímavou súčasťou tohtoročnej konferencie bola prednáška, ktorá sa venovala osobnostnému a kariérnemu rastu. Prvou prednášajúcou v rámci tohto bloku bola dr. Sabine Necker zo Švajčiarska. Predstavila štyri doporučenia, tzv. 4P. Prvé P- People, predstavuje ľudí, ktorí nám pomáhajú na našej ceste. Sú to mentori, ktorí pomáhajú mladším kolegom “zabehnúť” sa na danom oddelení, pomáhajú pri riešení ťažkých situácií a podporujú svojich školencov. Druhé P-Place, predstavuje prostredie na vykonávanie kvalitnej práce a taktiež priestory na vzdelávanie a sebarozvoj. Tretie P- Passion , predstavuje vášeň. Podľa dr. Necker je dôležité sa v rámci svojej kariéry neustále posúvať vpred a nezačať stagnovať. Posledné P predstavuje Persistence, čiže vytrvalosť. Druhou prednášajúcou bola dr. Sharon Orbach-Zinger z Tel Avivu, ktorá vniesla do prednášky skúsenosti zo svojho súkromia. Je matkou chlapca so spinálnou muskulárnou atrofiou a popisuje svoje zážitky so zdravotníctvom z druhej strany barikády. Prvou jej pripomienkou je základné pravidlo ľudskosti - nesúdiť druhých. Druhou pripomienkou je schopnosť počúvať. Počúvať svojich pacientov, podriadených, kolegov. Je veľmi dôležité nezabudnúť sústrediť sa na jednotlivca, na jeho potreby a priania. Ďalej doktorka upozorňuje na fakt, že často sa o pacientoch hovorí ako o diagnózach a zabúda sa na to, že majú svoje vlastné mená, príbehy a pocity. V tretej časti sa dr. Idit Matot z Tel Avivu zmienila o dôležitosti správnej komunikácie so svojimi nadriadenými. Základným pilierom dobrých vzťahov na pracovisku je práve kvalitná komunikácia. Vyzýva všetkých, ktorí pracujú vo vyšších funkciách, aby sa starali o kariérny a osobný rozvoj svojich podriadených. V záverečnej časti prednášky dr. Wolfang Buhre z Holandska v krátkosti spomenul dôležitosť výskumného mentorského programu EASIC. Cieľom programu je poskytnúť mladým lekárom priestor k rozvoji v oblasti vedy a výskumu a otvára im dvere do sveta nových možností.
